Útoky psov

Áno, takýchto prípadov je na Slovensku  veľmi veľa. A veľa z nich končia aj tragicky. A stále sa to dokola opakuje... Psi sú nebezpečné! To počujeme z každej strany. Je tomu ale naozaj tak? Je to pravda? Je tvrdenie pravdivé, že psi sú iba vraždiace stroje? Nie je. Je jedno, o aké plemeno ide. Či je to čivava alebo pittbul. Aj z čivavi sa môže stať útočný pes a zase naopak, z pittbula sa môže stať ten najrozmaznanejší a najlenivejší psík. Závisí to od jediného faktora – výchovy.

Je síce pravdou, že bojové plemená majú isté „pudy“, ktoré by mohli človeka ohroziť. No správnou výchovou už od malička sa môžu úplne obmedziť.

Nájdu sa i majitelia, ktorý svojho psa schválne vychovávajú k boju a útočnosti.

Niekedy za útok nemôže pes a dokonca (ako vo väčšine prípadov) ani majiteľ. Za niektoré útoky si môže obeť sama. Napríklad deti. Poviem vám, čo som ja sama cestou domov raz videla.

Išla som okolo jedného rodinného domu, v ktorom majitelia ktorí bývali chovali kóliu. Pravidelne okolo toho domu chodievam, ale s kóliou nikdy neboli žiadne problémy. Ani na mňa nikdy neštekala, nevrčala. Jeden deň, bolo to presne v piatok, som uvidela tri deti (mohli mať cca 8, 10, a 11 rokov?) ako sa šantili na ulici pri tom dome. Z diaľky som nevidela, čo presne robia ale počula som psa – kóliu ako vrčala, štekala a dobíjala sa von z pozemku k deťom. Bola nahnevaná a zúrivá. Ak by sa dostala von, mohla by deťom spôsobiť vážne zranenia. Deti stojacie za bránkou sa iba smiali a niečo po sebe pokrikovali. Keď som prišla bližšie, prv som nechcela nič hovoriť. Na chvíľu som zastala, aby som pozorovala deti. Nevšímali si mňa a môj pohoršený výraz. Viete čo robili? Dráždili psa rôznymi spôsobmi. Napríklad do neho hádzali kamene. Pichali do neho paličkami a kričali na neho. Niet teda divu, že pes bol rozzúrený. Ak by sa dostal von tak... Si už domyslite. A kólia by za nič nemohla, no aj tak by bola utratená...

Odišla som teda nahnevaná domov a presne som vedela, o čom budem dnes písať.

Zamyslite sa nad týmito riadkami... Je to dosť smutné, nemyslíte?